Tu si ho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? Jeho pán sa rozhneval a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. Evanjelium podľa Matúša 18,32-34

„Kráľ sa k nemu zachoval veľkoryso, ale on voči svojmu spolusluhovi celkom inak. Dlžník ho prosil o odpustenie tak úpenlivo, ako on sám prosil kráľa, ale márne. Ten, ktorému bolo pred chvíľou odpustené, nepoznal súcit, nebol láskavý. Voči svojmu spolupracovníkovi neprejavil milosrdenstvo, aké sám dostal, a nevyhovel prosbe o pozhovenie. Nevďačný sluha myslel len na malý dlh, ktorý mu mal priateľ vrátiť, žiadal všetko, čo pokladal za svoje, a nad spolusluhom vyniesol rozsudok, akého bol sám tak milostivo ušetrený…
Poučenie z tohto podobenstva však nesmieme uplatňovať nesprávne. Odpustenie, ktoré prijímame, nás nijako nezbavuje povinnosti poslúchať Boha. Práve tak ani svojou ochotou odpustiť nezbavujeme blížneho povinnosti plniť jeho záväzky.“

Ellen G. Whiteová: Kristove podobenstvá, str. 189 – 190

Bože, obdivujem Tvoju veľkorysosť v odpúšťaní hriechov. Nechcem hrešiť, ale zatiaľ to neviem. Tvoje odpustenie budem ešte mnohokrát potrebovať. Pomôž mi, nech nehreším. Uč ma byť veľkorysým všade, kde je to podľa Teba namieste.

Vlastimil Fürst st.