Keď sa Mefibóšet, Jonatánov syn a Saulov vnuk, dostavil k Dávidovi, padol na tvár a poklonil sa. Dávid zvolal: Mefibóšet! Ten odpovedal: Tu je tvoj služobník. Dávid mu povedal: Neboj sa! Pre tvojho otca Jonatána ti chcem preukázať láskavosť. Vrátim ti všetky pozemky po tvojom starom otcovi Saulovi a budeš sa trvalo stravovať pri mojom stole. Druhá Samuelova kniha 9,6-7

Kráľ Dávid si veľmi dobre pamätal výnimočné priateľstvo s kráľovským synom Jonatánom. Azda tento vzťah ho viedol po usadnutí na kráľovský trón, alebo možno jeho charakterové vlastnosti, v každom prípade sa zachoval úplne inak oproti dobovým zvyklostiam.
Dávid nezlikvidoval ohnisko možného odporu predchádzajúcej kráľovskej rodiny, odmieta takýto prístup. Pozná vďačnosť, a preto je veľkorysý. Stal sa kráľom, skôr než získal zásluhy. Prial si to Boh. Saulove výpady prežil aj vďaka jedinečnému priateľstvu Jonatána. Jeho veľkorysosť pramenila z vďačnosti voči Bohu i ľuďom a prejavila sa ešte viackrát.
Žiadna dobrá vlastnosť nechodí po svete sama. Takisto žiadny človek by nemal byť sám. Ak takého nájdeš, tvoja vďačnosť môže dovoliť tvojej veľkorysosti zrušiť jeho samotu. On potom môže prejaviť napríklad takt, ocenenie, skromnosť, súcit, súhlas, zdvorilosť, atď.

Najbohatší, a predsa skromný Hospodin, vďaka, vďaka za dôvody na vďačnosť. Prosím, pomôž mi, aby sa stali semienkom prežívania veľkorysosti v mojom živote.

Marcela Fürstová