Saul sa pustil do hlasného náreku. Dávidovi povedal: Ty si spravodlivejší než ja, lebo ty si mi preukázal dobro, ale ja som sa ti odplácal zlom. Dnes si dokázal svoju dobrotu. Hospodin ma vydal do tvojej moci, ale ty si ma nezabil. Prvá Samuelova kniha 24,17-19

Veľkorysý človek robí viac, než je nutné, a ponúka viac, než by sa čakalo. Ľudia si myslia, že táto vlastnosť je dobrá len pre tých, ktorí majú všetkého hojnosť, nič im nechýba, a tak veľkoryso dávajú druhým zo svojho nadbytku.
Príbeh Dávida a Saula však ukazuje, že to nemusí byť tak. Dávid si nikde nemohol byť istý životom. Stačilo jediné udanie a Saul ho mohol chytiť. Dávid nemal veľa z toho, po čom by sme dnes azda túžili. Bola mu však vlastná veľkorysosť,ktorá prevyšovala jeho záujmy.
Dvakrát sa Saul dostal do Dávidových rúk. Dávidovi spolubojovníci hovorili, že mu Saula takto vydal Hospodin. Ale Dávid ho ušetril. Skúsme sa vžiť do Dávidovej situácie. Jedno bodnutie mohlo vyriešiť väčšinu jeho problémov. Už by ho nikto neprenasledoval a zo štvanca sa mohol stať kráľom. Stačil jediný pohyb skúseného bojovníka.
Priznám sa, že Dávidovi v tom nie úplne rozumiem. Ja by som sa pravdepodobne chopil príležitosti a chválil Boha za jeho prozreteľný čin, ktorým mi poslal Saula. Dávid však Saulovi daroval život, aj keď vedel, že skôr či neskôr mu Saulpôjde znovu po krku. Tomu hovorím veľkorysosť.

Bože, nauč ma byť veľkorysým i k ľuďom, ktorí sú mojimi nepriateľmi, aby som napodobňoval Tvoju veľkorysosť ku mne.

Jiří Pavlán