Raz prechádzal Elizeus cez Šuném. Tam bývala zámožná žena, ktorá mu ponúkla pohostenie. Zakaždým, keď tade prechádzal, zašiel ta na pohostenie. Svojmu mužovi navrhla: Som presvedčená, že ten, čo okolo nás často chodieva, je svätý Boží muž. Mali by sme na poschodí vymurovať izbietku, postaviť ta posteľ, stolík, stoličku a svietnik. Ak by k nám niekedy zavítal, uchýlil by sa ta. Druhá kniha kráľov 4,8-10

Chodíte radi na návštevy? Ste radi, keď niekto príde na návštevu k vám? Vďaka pohostinnosti môžu vzniknúť krásne vzťahy. Rodina v Šunéme prežila vďaka tomu nejeden zázrak. Do ich domu vstúpil Boží prorok a jeho prostredníctvom sa-motný Hospodin.
Pohostinnosť nie je o predvádzaní sa, o tom, kto vie prichystať lepšiu hostinu. Je o láske a schopnosti vidieť trpiaceho, ktorý mi nemôže moju pohostinnosť odplatiť…
Boh stvoril pre človeka ideálny domov v rajskej záhrade. Zo zeme dal vyrásť rôznym stromom, žiaducim na pohľad, s plodmi dobrými na jedenie. A Adama a Evu v ich domove aj navštevoval.
Boh si želá byť hosťom aj u mňa. Klope na dvere môjho srdca. Rád by so mnou „večeral“. Pozvem ho do svojho života?

Milý Bože, uvedomujem si, že všetko, čo dávam do úst, pochádza z Tvojej kuchyne. Ďakujem Ti za to. Chcem sa o Tvoje dary deliť s druhými. Ďakujem Ti aj za Tvoj záujem o mňa. Chceš so mnou stolovať. Vlastne nielen so mnou, ale so všetkými, ktorí Ťa pozvú do svojho života.

Bohumila Fürstová