Buďte navzájom pohostinní, bez šomrania. Prvý Petrov list 4,9

Niekto možno odvodzuje slovo pohostinnosť zo slova hostina, ale pravdepodobnejšie bude jeho pôvod v slove hosť.
Ľudí, ktorí cestovali v Rímskej ríši, bolo veľa. Prečo Peter v tomto verši zdôrazňuje potrebu, aby boli veriaci ľudia pohostinní a nesťažovali sa? Bolo to predsa zapísané v kultúre a pohostinnosť bola kultúrnou normou.
Aj v tejto kultúre boli ľudia veľmi chudobní a mnohí často trpeli hladom. Byť pohostinnými pre nich znamenalo, že ak sa podelia o jedlo s iným, na druhý deň budú možno hladovať, pretože im neostane žiadne jedlo.
V tých časoch taktiež existovali ľudia, ktorí sa radi priživili a zneužívali cudziu pohostinnosť (porovnaj Mat 23,14). Možno práve preto si kresťania hovorili, že ak ponúknu jedlo, prípadne nocľah hosťovi, bude to niečo stáť a po čase by im to mohlo chýbať.
My dnes žijeme v sociálnom štáte, kde ľudia zvyčajne neumierajú hladom, a existuje celý rad sociálnych inštitúcií, ktoré zabezpečujú pomoc. Napriek tomu aj medzi nami žijú ľudia, ktorí potrebujú našu pohostinnosť. Spoločné jedlo buduje vzťahy. Nebojme sa pozvať domov ľudí, ktorí stoja v našom zbore možno trochu bokom. Pozvite starých ľudí, ktorí často trpia samotou a nemajú sa s kým porozprávať. To isté platí aj vo vzťahu k našim susedom a známym.

Bože, vďaka za pohostinnosť, ktorú sme zažili od druhých. Daj nám nadšenie byť pohostinnými pre svoje okolie.

Jiří Pavlán