Púšťaj svoj chlieb po vodnej hladine, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš. Kazateľ 11,1

Všetci na tom budeme asi podobne. Počas života sa stretávame s množstvom ľudí. Niektorí sa v ňom len mihnú, iní zanechajú hlbokú stopu. Rovnaké je to s nami v životoch ostatných.
V malej dedinke na Vysočine sme mali úžasných susedov. Ich štedrosť k nám bola v čase totality niečím neskutočným. Sused bol zakladajúcim predsedom miestneho JRD a my, aktívni kresťania, zas pod dohľadom tamojšieho člena Štátnej bezpečnosti.
Začalo sa to ponúknutým palivom a pokračovalo ovocnými knedľami, ktoré susedka priniesla, keď sme sa s deťmi vrátili od lekára. Stále na tých dobrých ľudí spomíname. Áno, dedinskí ľudia so svojou štedrosťou, to je iný život…
To som si myslela dovtedy, kým som v Ostrave nespoznala sestru Blanku. Je výnimočná. Jej „koláčová evanjelizácia“ zasiahla všetkých ľudí v jej okolí. Každého nájomníka z domu pozvala na návštevu a ochutnal niečo z jej vynikajúcej kuchyne. Pritom dostal zaujímavú nahrávku a bol požehnaný modlitbou. A obísť nemohla napríklad ani robotníkov, ktorí pracovali pred domom.
Všetkým ponúka s vľúdnosťou občerstvenie i modlitbu. Na láskavý dohovor, že zo svojho dôchodku nemôže takto evanjelizovať, odpovedá parafrázou textu o púšťaní chleba: „Po mnohých dňoch sa ti vráti – a natretý!“

Štedrý Bože, požehnaj, prosím, všetkým, ktorí z toho, čo od Teba prijali, rozdávajú, a sú tak požehnaním.

Marcela Fürstová