Nezabúdajte však na dobročinnosť a spoločenstvo, lebo v takých obetách má Boh záľubu. List Židom 13,16

V starom Izraeli bolo zvykom, že raz za päťdesiat rokov nastal tzv. milostivý rok. Vďaka tomu boli odpustené všetky dlhy, ktoré ľudia za toto obdobie urobili. Každý dostal späť pole, o ktoré prišiel pre zlú finančnú situáciu. Zaujímavébolo, že Hospodin nariadil, aby neodmietali požičiavať peniaze chudobným, keď sa bude blížiť milostivý rok. Každému rozumnému človeku totiž muselo byť jasné, že to, čo požičia v štyridsiatom deviatom roku chudobným, už nasledujúci rok nikdy neuvidí.
Hospodin však nenabádal na naivný prístup a rozhadzovanie peňazí. Aj štedrosť má totiž hranice, a to tam, kde moja prílišná štedrosť spôsobí, že sa o mňa budú musieť starať druhí. Rozumná štedrosť vedie ku konštruktívnemu riešeniu problému druhých, nie k ich lenivosti.
Štedrosť je pre darcu najlepším liekom na sebectvo. Má totiž veľmi blízko k obeti. Človek vzápätí môže zistiť, že sa nedokáže odpútať od vecí, ktoré má. Aj dobré veci nás môžu zväzovať. Štedrosť je tiež znakom toho, že sme pochopili, koľko toho máme v Kristovi a že s týmto bohatstvom si môžeme „dovoliť“ byť veľmi štedrí k tým, ktorí majú málo.

Som rád, Pane Ježišu, že som od Teba dostal oveľa viac, než si zaslúžim. Pomôž mi, aby som aj dnes bol štedrý k druhým v tom, čo som od Teba dostal.

Jiří Pavlán