Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Nezostáva navždy pri svojom hneve, lebo v tom má záľubu, že udeľuje milosť. Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy. Micheáš 7,18-19

Musím sa vám k niečomu priznať. Patrím k ľuďom, ktorí majú problémy s odpúšťaním. Azda je to dané mojou melancholickou povahou, čo ma však neospravedlňuje.
Vždy, keď ma trápi, že viac si pamätám krivdy než to dobré, pripomeniem si dnešný text. Máme úžasného Boha. Sníma z nás naše vyznané neprávosti. Predstavujem si, že ich z nás skladá podobne, ako sa skladá napríklad obrovský batoh z chrbta. Vo svojom (pre mňa nepochopiteľnom) milosrdenstve vhodí naše poklesky do morských hlbín. A ako podotýka Corrie ten Boomová vo svojej knihe Tulákom pre Krista, na hladine by mal byť umiestnený nápis: Zákaz rybolovu.
Ak Boh nechce pripomínať to, za čo sa niekto hanbí a čo je mu ľúto, že sa udialo, prečo by som to mala robiť ja?

Láskavý Bože, ďakujem Ti za obrovskú a obdivuhodnú lásku, ktorú máš k nám zlyhávajúcim ľuďom. Pane, prosím Ťa o lásku a pokoru, aby som dokázala odpúšťať a žiť život podľa Tvojej vôle.

Marcela Fürstová