Ézav sa rozbehol v ústrety bratovi, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. Obaja plakali. Prvá Mojžišova kniha 33,4

Bolo to už pekných pár rokov, čo Jákob utiekol z domu, lebo hrozilo, že ho vlastný brat Ézav zabije. Teraz sa však vracia do svojej domoviny napriek tomu, že vie, aké nebezpečenstvo mu od brata hrozí. Robí rôzne bezpečnostné opat-renia: rozdeľuje čriedy, ženy a deti podľa toho, aké vzácne pre neho boli, posiela dopredu dary na uzmierenie a celú noc zápasí v modlitbách.
Nakoniec je však všetko inak. Bratia si padnú do náručia a obidvoch premôžu emócie.
Poprosiť o odpustenie sa niekedy môže zdať skutočne ťažké. Vlastný hriech sa dokáže postaviť medzi nás a našich blízkych ako zdanlivo neprekonateľná bariéra. A predsa je možné prekonať ju. Treba však urobiť prvý krok.
Jákob pred stretnutím s bratom zápasil v modlitbách a odvolával sa na Božie zasľúbenia. Keď prekonal strach a opäť získal istotu, vydal sa v ústrety bratovi. A vtedy sa to stalo. Ézav sa mu rozbehol v ústrety, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. Obaja plakali…
Moc odpustenia je skutočne zázračná. Aká škoda, že niekedy to trvá toľké roky.

Pane, daj nám odvahu podať ruku na zmierenie. Pomôž nám neotáľať s odpustením, nech slnko nezapadá nad naším hnevom.

Stanislav Bielik