Jozef ich vyzval: Pristúpte ku mne! Keď k nemu pristúpili, povedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života. Prvá Mojžišova kniha 45,4-5

Asi každý človek vie, že má odpúšťať. Sú malé veci, nad ktorými mávneme rukou a povieme si, že sa nič nestalo. Prídu však aj udalosti, keď sme konfrontovaní so zreteľne zlými úmyslami, ktoré často nechápeme. Kladieme si otázku, ako sa niekto mohol ku nám zachovať tak zle. To sú okamihy, keď s odpustením váhame. Bojíme sa, aby nezdvihlo stavidlá prívalu zlých činov, ktoré by nás zraňovali ešte viac než tie minulé.
Fascinuje ma Jozef Egyptský. Vlastní bratia, ktorí ho predali do otroctva a chceli zabiť, prichádzajú k nemu žiadať o jedlo pre svoje rodiny. Ich zločin vzal Jozefovi slobodu a ako otrok skončil aj vo väzení. Zradili ho jeho najbližší.
Vďaka Pánovmu zásahu sa však časom jeho situácia zmenila. Ako faraónov splnomocnenec v podstate vládol Egyptu. Mal všetky možnosti, ako sa svojim bratom pomstiť. Mávnutím prsta ich mohol odsúdiť na doživotné otroctvo alebo temnú a desivú väzenskú celu. Radšej im však odpúšťa a poskytuje im v Egypte tie najlepšie podmienky.

Pane Ježišu, chcem odpustiť tým, ktorí mi spravili zlé veci. Daj mi silu, aby som sa neobzeral na svoje zranené ja, ale na Tvoje odpustenie, ktoré si prejavil voči mne.

Jiří Pavlán