Ak som vás listom zarmútil, už to neľutujem, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž, že vás ten list načas zarmútil. Teraz sa však radujem — nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle, a tak sme vám v ničom neuškodili. Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť. Druhý list Korinťanom 7,8-10

Zármutok nie je ničím príjemný. Keď si človek pokazí život a premýšľa, čo všetko mohol urobiť lepšie, je mu nanič. Pavol sa dopočul, že svojím predchádzajúcim listom Korinťanov zarmútil, a bolo mu to ľúto. Keď sa potom však dozvedel, že zármutok ich doviedol k pokániu, zaradoval sa.
Pokánie je zmena zmýšľania, priorít aj hodnôt. Každá zmena bolí, a ak človeka nič netrápi, zmenám sa vyhýba. Zmena je život, hovorí sa – ani nie tak o ozajstných zmenách v živote, ale skôr o tom, čo narúša stereotyp.
Zármutok podľa sveta prináša smrť. Človek sa odhodlá na samovraždu zväčša vtedy, keď je zdrvený vlastnými zlyhaniami alebo znechutený týmto svetom. Ak ma však zármutok vedie k pokániu, pomôže mi k spaseniu.
Ak ste sklamaní a znechutení sami zo seba, skúste to využiť na pokánie. Proste Boha, aby začal s premenou vášho života.

Pane Ježišu, Ty si zomrel, aby som mal život. Nielen večný, ale aj ten pozemský. Pomôž mi usporiadať si životné hodnoty tak, nech máš radosť zo mňa aj Ty, aj ja sám.

Vlastimil Fürst ml.