Šavol však ničil cirkev; chodil po domoch, odvláčal mužov i ženy a vrhal ich do žalára. Skutky apoštolov 8,3

Horlivosť je vlastnosť kladná, ale môže pôsobiť aj negatívne. Nestačí len horlivosť. Pokiaľ nie je v spojení s nebesami, môže dokonca veľmi ublížiť. Možno máme nadšenie aj plány, ale pokiaľ nie sú v zhode s Božou vôľou, je zle.
Šavol sa stretáva na ceste do Damasku s Ježišom a jeho život sa obracia úplne iným smerom. Jeho horlivosť zrazu dostáva nový rozmer. Už neubližuje, naopak, privádza k spaseniu. Lukáš opisuje túto Šavlovu premenu takto:
„… a hneď hlásal v synagógach, že tento Ježiš je Boží Syn. Tu všetci, ktorí ho počúvali, žasli a hovorili: Či to nie je ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval ľudí, ktorí vzývali toto meno? Aj sem iste prišiel nato, aby ich v putách odviedol k veľkňazom. No Šavol pôsobil čoraz mocnejšie a miatol Židov bývajúcich v Damasku dokazovaním, že Ježiš je Mesiáš.“ (Sk 9,20-22)
Nie je jedno, za čo alebo za koho horlím. Ak moje srdce nehorlí za Ježiša, narobím si zväčša viac škody ako úžitku. Preto by sme mali mať svoju horlivosť neustále pod Božou kontrolou.

Ježišu, použi aj mňa. Túžim po stretnutí s Tebou. Aj ja by som chcela s horlivosťou hovoriť ľuďom o Tebe, že si Boží Syn, ktorý každého miluje a chce zachrániť pre život večný.

Bohumila Fürstová