Na prelome apríla a mája sa v Dominikánskej republike konal 7. svetový kongres Medzinárodnej asociácie náboženskej slobody (IRLA) s mottom „Sekularizmus a náboženská sloboda – konflikt, alebo partnerstvo.“ Podujatie navštívil aj Mikuláš Pavlík, predseda Česko-Slovenskej únie Cirkvi adventistov siedmeho dňa.
„Sme tu preto, lebo veríme, že náboženská sloboda je najzákladnejším ľudským právom,“ prihovoril sa deviatim stovkám delegátov a hostí Denton Lotz, prezident Medzinárodnej asociácie náboženskej slobody. Význam vzájomného spolunažívania v harmónii a svornosti zdôraznil pred predstaviteľmi kresťanov, moslimov, židov a iných náboženských komunít. To, že náboženská sloboda zďaleka nie je samozrejmosťou, vyjadril v číslach: „Väčšina ľudí vo svete trpí nedostatkom náboženskej slobody. Až 70% sveta žije v oblastiach náboženských represií.“
7. svetový kongres Medzinárodnej asociácie náboženskej slobody (IRLA) otvára generálny tajomník organizácie John Graz.
Cieľom delegátov a rečníkov bolo diskutovať o problematike náboženských prejavov na verejnosti. Aj keď Lotz podporuje myšlienku odluky cirkvi od štátu, upozornil aj na pokušenie sekularizovanej spoločnosti, ktorá začne definovať to, v čo sa má a v čo sa nemá veriť. „Sekularizácia viery znamená, že to „nadpozemské“ stráca význam. Viera však odumrie, ak sa prestane sústreďovať na osobého Boha.“
Listom sa účastníkom prihovoril aj prezident krajiny Leonel Fernandez Reina. Všetkých čo najsrdečnejšie privítal „v Dominikánskej republike, krajine slobody. Dominikánska republika je miestom slobody pre kresťanov, moslimov, židov a ľudí iných náboženských vyznaní“.
Náboženská nesloboda je realitou
Náboženská sloboda sa často nekončí len pri problémoch so zamestnaním. Ľudia sú v mnohých krajinách na základe ich náboženského presvedčenia obmedzovaní v slobode vyznania, alebo dokonca ohrozovaní na živote. Situácia sa pritom často zmení zo dňa na deň.
Tiffany Barrans z Amerického centra pre právo a spravodlivosť vo Washingotne D.C. predniesla svoje skúsenosti z Pakistanu. Spolupracovala tu s miestnymi právnikmi na zložitom prípade násilne zabitého obchodníka. Pod zámienkou obchodnej transakcie ho štyria páchatelia vlákali do farmárskeho domu, kde ho následne prehovárali, aby konvertoval na islam. Keď odmietal, ubili ho k smrti. V nasledujúcom procese sa podarilo troch obžalovaných odsúdiť na doživotie. Ďalším prípadom, v ktorom sa ACPS angažuje, je kauza iránskeho pastora Yousefa Nadarhari, ktorý bol v roku 2009 obvinený z odpadlíctva od islamu. V skutočnosti ho však nikdy nepraktizoval. V roku 2010 bol odsúdený na smrť, no vďaka mohutným protestom a veľkej angažovanosti nebol rozsudok vykonaný. „Naším cieľom je využívať právny systém… a vytvárať precedensy tak, aby ľudia vedeli, že nemôžu beztrestne zabíjať, biť a ubližovať náboženským minoritám,“ povedala Barrans poslucháčom.
Ted N. C. Wilson, predseda Generálnej konferencie Cirkvi adventistov s. d. na konferencii hovoril o vzťahoch medzi náboženstvom a sekularizmom.
Príklad pozitívnej zmeny zažili veriaci v Dominikánskej republike. V roku 2011 tu vláda uznala možnosť sobášiť manželské páry aj iným cirkvám, než väčšinovej rímskokatolíckej cirkvi. Pre menšie cirkvi a ich členov tento krok znamenal veľkú zmenu. Predstavitelia evanjelikálnych cirkví, Cirkvi adventistov s. d., Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a iných cirkví sa v Dominikánskej republike stretávajú, aby hľadali spôsoby uplatnenia ďalších práv a privilégií uctievať Boha.
Pomerne jednoznačné sú ciele pre Vladimira Ryahovskeho zo Slovanského centra pre zákon a právo v Moskve. „Reprezentujem krajinu, kde je inštitúcia náboženskej slobody stále v procese vývoja.“ Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zažila krajina veľkú náboženskú slobodu, no v nasledujúcich rokoch o mnohé prejavy slobody prišla. Ryahovsky ako príklad uvádza Armádu spásy. Táto mala problém s uznaním už len pre názov (armáda) a pre fakt, že vrchný predstaviteľ nesie titul „generál.“ Zápas o uznanie trval takmer 80 rokov. Centrum sa zameriava zvlášť na vzdelávanie právnikov, sudcov a predstaviteľov vlády v oblasti náboženskej slobody. „Organizujeme semináre pre náboženské organizácie, ako aj pre predstaviteľov vlády,“ uviedol Ryahovsky. Zároveň organizácia vydáva akademický žurnál „Náboženstvo a zákon.“
Mimovládne organizácie sú v niektorých krajinách kľúčové
V krajinách, ako sú napríklad Vietnam či Laos zohráva veľkú úlohu prítomnosť mimovládnych organizácií. Úloha vlády je v otázkach náboženskej slobody významná, ale veľa závisí od ľudí, zdôraznil prezident organizácie Prvé právo Ameriky a člen IRLA, veľvyslanec Robert Seiple. „Nikdy neočakávajte, že vláda urobí viac než to, na čo je pripravená.“ Ako príklad uviedol práve ázijské krajiny Vietnam a Laos, kde sa po dlhoročnej práci pomaly dostavujú pozitívne výsledky. Často sa stáva, že mimovládne organizácie dokážu urobiť väčší kus práce, než diplomacia.
Význam zapojenia mladých ľudí zase zdôraznil Knox Thames, ktorý pracuje v americkej sekcii IRLA. Ako ideálny spôsob uviedol sociálnu sieť Twitter. Prostredníctvom nej môžu ľudia bez väčšej námahy vyjadrovať svoje postoje k situácii v podstate ihneď.
Panelová diskusia o náboženskej slobode v rôznych krajinách
Podľa Amireh Al Haddad, regionálnej riaditeľky MANS v USA je jadrom náboženskej slobody dodržiavanie základných ľudských práv. Veci, ktoré sú v našej spoločnosti pre ženy úplne normálne a bežné, sú v mnohých krajinách nepredstaviteľné. Sú totiž štáty, kde ženy nemôžu šoférovať, dokonca ani nakupovať v obchodoch. V afrických krajinách je situácia ešte horšia. Ženy sú často zbedačované, perzekvované, sú obeťami domáceho násilia. Spoločnosť ich dokonca učí, že je to v záujme ich vlastnej obrany. „Každý človek je rovný tomu druhému a mal by byť rešpektovaný tak, ako nás to učí Biblia,“ prehovorila k poslucháčom Amireh Al Haddad. To, že matka príde o rodinu, zamestnanie a strechu nad hlavou, lebo prijala Ježiša za svojho Spasiteľa nie je správne. V nasledujúcich diskusiách hovorili návštevníci o možnostiach, ako organizovať kampane za náboženskú slobodu.
Konferenciu navštívil aj predseda ČSÚ
Konferencie sa spolu s ďalšími predstaviteľmi Euro-Africkej divízie Cirkvi adventistov siedmeho dňa zúčastnil predseda Česko-Slovenskej únie Mikuláš Pavlík, ktorý povedal, že „okrem podnetných prednášok a diskusií o situácii v oblasti náboženskej slobody v celosvetovom meradle bolo zaujímavé sledovať zvýšený záujem účastníkov konferencie o dianie v Európe, ktoré súvisí s témou tzv. nedeľných zákonov. Predstavitelia našej divízie sa však snažili v zvláštnom tematickom bloku venovanom tejto otázke ukázať, že aktivity niektorých poslancov európskeho parlamentu v zápase o právo zamestnancov na deň voľna (predovšetkým nedeľu) netreba vždy pokladať za začiatok hnutia, ktoré vedie k ohrozeniu práva na zachovávanie soboty“.
zdroj: Adventist Review, ANN; foto: ANN
