Keď Mojžišovi ruky ochabli, vzali kameň, podložili mu ho a on si sadol naň. Áron a Chúr mu podopierali ruky jeden z jednej a druhý z druhej strany. Takto zostali jeho ruky zdvihnuté až do západu slnka. Druhá Mojžišova kniha 17,12

Aj tým najlepším a najschopnejším raz začnú dochádzať sily. Vidíme to i na Mojžišovi. Nikto z nás nie je obrnený proti únave a iným prekážkam. A nie vždy ide len o silu. Niekedy máme problém aj s motiváciou. Najskôr sa pre niečo nadchneme, ale po čase naše nadšenie opadáva, vec nám pripadá všedná a my strácame záujem.
Ako môžeme získať vytrvalosť? Čo na to potrebujeme?
Vytrvalosť je vecou vôle. Odvíja sa od toho, čo skutočne chceme. Kedysi v škole na hodinách telesnej výchovy nás učiteľ, keď sme už nevládali, vždy motivoval svojimi múdrosťami. Jedna znela: „Keď už nemôžeš, môžeš ešte na dvadsať percent!“ A skutočne. Niekedy sa nám zdá, že už neurobíme ani krok. Ale naše telo má rezervu, ktorú šikovne skrýva a ktorá signalizuje, že ďalej to už nejde. Ak prekonáme krízu, zistíme, že po ďalších desiatich krokoch nezomrieme. Telo siahne do svojich rezerv a ešte chvíľu dobre funguje.
Boh so svojimi vernými často zaobchodí podobným spôsobom. Nechá ich dôjsť až na hranice ich síl a potom im ukáže, že to ide aj ďalej. Ak sa nám zdá, že už nemôžeme, že je toho v duchovnej oblasti na nás veľa a nemáme síl, môžeme si byť istí, že Boh presne vie, čo všetko ešte zvládneme.

Ježišu, niekedy už skutočne nemôžem. Ale chcem vytrvať v Tvojej sile a zvíťaziť. Vďaka aj za ľudí, ktorých mi posielaš na pomoc.

Jiří Pavlán