Nato vydali nariadenie pozabíjať mudrcov a hľadali aj Daniela a jeho druhov, aby ich zabili. Daniel však rozumne poradil veliteľovi kráľovej telesnej stráže Arjóchovi, ktorý sa chystal pozabíjať babylonských mudrcov. Daniel 2,13-14

Rozvážnosť si predstavujeme ako pokojné a dôkladné uvažovanie, pri ktorom sa snažíme vybrať najlepšie riešenie. Opakom je unáhlenosť. Pri nej prestávame racionálne uvažovať a konáme podľa momentálnych impulzov.
V príbehu o mudrcovi Danielovi ma zaujala nenápadná zmienka o tom, ako Daniel zareagoval pri ohrození seba a svojich druhov. Kráľ Nebukadnesar sa rozhodol dať pobiť všetkých učencov a hvezdárov v Babylone, pretože ani najlepší z nich mu neboli schopní vyložiť jeho sen. Daniel sa v tejto kríze múdro a rozumne obrátil na Arjócha, ktorý vyšiel zabíjať mudrcov Babylona.
Skúsme nad tým pouvažovať. Kto z nás by v ohrození života šiel za niekým, kto má mať na starosti našu fyzickú likvidáciu? Z pohľadu bežného človeka sa to mohlo zdať ako bláznovstvo, temer prihlásenie sa na smrť. Biblický text nám síce v epizóde nepodáva dostatok podrobností, ale je z nehozrejmé, že Daniel nad svojím krokom pravdepodobne dlho uvažoval a aj sa zaň modlil.
Pravá rozvážnosť podľa tohto príbehu nielen analyzuje dostupné informácie, ale predovšetkým počíta s niekým, kto vie úplne všetko – s Bohom.

Bože, pomôž mi, aby som nad vecami uvažoval a dal príležitosť aj Tebe, aby si sa mohol vyjadriť o mojich plánoch a zámeroch.

Jiří Pavlán