A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi… Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Evanjelium podľa Lukáša 24,33.35

Možno si spomínate na učeníkov, ktorí šli z Jeruzalema do Emauz, a na to, čo sa im prihodilo na ceste po stretnutí s Ježišom. Ich smútok z ukrižovania Ježiša sa zrazu zmenil na nadšenie a sami hovoria o horiacich srdciach. Také srdce zmení postoj človeka. A nielen v tom, čo hovorím, ale predovšetkým v tom, čo robím.
Na spomínanom príbehu krásne vidieť, že stretnutie s Ježišom prináša mnoho zmien. Okrem zmeny smeru cesty prichádza aj súcit. Súcit s ľuďmi, čo nemajú poznanie, ktorého sa dostalo nám. Súcit vedúci k tomu, že sa delím o radostnú správu určenú každému človeku.
Možno je čas na opakovanie, ktoré je vraj matkou múdrosti. Ako môžem byť človekom plným túžby po delení sa a súcite? Aké kroky sú na to potrebné?
Osobné stretnutie s Ježišom.
Otváranie Písem – biblické vyučovanie.
Spoločné stolovanie – otváranie svojho domova ostatným. Zmena srdca.
Áno, je to také jednoduché.

Milý Pane Ježišu, ďakujem za Tvoj súcit s nami ľuďmi, so mnou. Vďaka Tvojej láske vnímam svoju hodnotu, ktorú si mi dal. Prosím, aby som aj v ostatných ľuďoch, ktorých stretávam, videla Tvoj obraz a hodnotu, ktorú si im dal.

Marcela Fürstová