Ak som sa od želania chudobných odvracal, ak som oči vdovy nechal vyhasnúť, ak som sám jedával svoj krajec chleba a sirota z neho nejedla… ak som sa díval na hynúceho bez odevu a na chudobného bez prikrývky, ak mi nedobrorečili jeho bedrá, ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec, ak som sa rukou zahnal na sirotu, lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne, nech mi rameno z pleca odpadne a ruka sa mi z kĺbu vylomí. Jób 31,16-22

V našom svete sa obyčajne stáva, že s rastúcim bohatstvom klesá citlivosť k potrebám núdznych. Od začiatku poslednej hospodárskej krízy rapídne narástol počet ľudí žijúcich na hranici chudoby, zatiaľ čo majetok percenta najbohatších ľudí sveta sa zdvojnásobil. Nie nadarmo sa hovorí, že globálna ekonomická kríza nie je krízou finančnou, ale v prvom rade krízou morálky.
Jób bol mimoriadne bohatý človek. Keď o všetko prišiel, jeho priatelia sa snažili nájsť príčinu jeho nešťastia. Podľa ich teórie sa za ním skrýval veľký hriech. Jób sa však tomu bránil. Jeho reč nám pomáha nazrieť do jeho súkromia. Je úžasné poznať človeka, ktorého bohatstvo neskorumpovalo, ale zachoval si citlivé srdce pre tých najbiednejších, chudobných a siroty.
Súcit môže prejaviť každý a vôbec nezáleží na tom, koľko máme peňazí. Záleží na vzťahu a na tom, čo cítime vo svojom srdci. Pomocou núdznym ešte viac pomáhame sami sebe.

Pane, daj mi citlivé srdce a obetavé ruky, aby som bol aj dnes pripravený prejaviť súcit tomu, kto to potrebuje.

Stanislav Bielik