Ak však má niekto pozemský majetok a vidí svojho brata v núdzi, a zatvorí si pred ním srdce, ako v ňom môže byť Božia láska? Prvý Jánov list 3,17

Súcit je viac než ľútosť. Súcit ma núti konať a napraviť krivdu. Lenže nič nie je také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Nie je ľahké obetovať niečo pre druhých.
Ján píše: „Ak však má niekto pozemský majetok…“ No čo znamená mať majetok? Dnes si človek obstaráva napríklad bývanie väčšinou na dlh. Na dlhoch je napokon postavená ekonomika ako celok. Kto teda môže povedať, že má dosť majetku? Stačí, ak príde o prácu, a o chvíľu z neho môže byťpáchnuci bezdomovec.
A nezodpovedá za svoje problémy sám človek? Niekto chce odo mňa pôžičku, ale viem, že ešte nesplatil dlhy a robí ďalšie. Alebo chce s niečím pomôcť, ale je lenivý urobiť si to sám…
Súcit zrejme nespočíva v tom, že sa nechám využívať. Vyžaduje istú mieru empatie. Najprv sa musím snažiť pochopiť situáciu toho druhého, vcítiť sa do nej a až potom pomôcť. Nie je to niečo, čo sa dá len tak odbiť ako „dobrý skutok“.

Pane Ježišu, chcem mať súcit so svojím blížnym, tak ako mal Samaritán v Tvojom podobenstve. Pomôž mi, nech svoje potreby ani povinnosti nestaviam tak vysoko, aby som niekomu nebol ochotný pomôcť.

Vlastimil Fürst ml.