Rút však povedala: Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. Rút 1,16

Premýšľali ste niekedy nad svojou stálosťou? Máte radi stabilitu, istoty alebo sú vám príjemné zmeny?
Ja patrím k tým, ktorí nemajú zmeny príliš v láske. Respektíve nemám ich vôbec rada, a keď je to možné a nič to neohrozí, vyhnem sa im.
Pred tromi rokmi som v azylovom dome Bethel, v ktorom pracujem, zmenila miesto. Z aktivizačných činností pre klientov, čo bola podľa môjho názoru najzmysluplnejšia práca, ktorú som kedy robila, ma preradili do pokladnice strediska.
Nemohla som sa s tým vyrovnať. Raz som sa so svojím vnútorným zápasom zverila našej účtovníčke, ku ktorej som chodievala s uzávierkou, pričom zakaždým sme preberali nejakú duchovnú tému. Pre mňa to boli vždy príjemné a prínosné stretnutia. Účtovníčka si vypočula môj plač a potom mi s úsmevom povedala: „Chce to pokoru, dievča. Veď ty nevieš, prečo ťa Hospodin poslal práve tam. Prijmi to a neskôr to zistíš.“
Moábčanka Rút spoznala, že jej svokra je žena, ktorá má čosi, za čo stojí zmeniť sa. Neponúkala jej majetok, slávu, ľahký život, jednoducho nič z toho, čo dnes ľudia tak často stavajú na prvé miesto. Bolo to niečo, čo má trvalú hodnotu.

Pane Ježišu, prosím, nauč ma rozpoznávať a prijímať zmeny, ktoré sú Tvojou vôľou pre môj život.

Marcela Fürstová