Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom. Z rebra, ktoré vybral Hospodin Boh človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. Tu človek zvolal: Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža! Prvá Mojžišova kniha 2,21-23

Adam sa prechádza rajom a vidí, že všetky zvieratá sú v pároch. Po chvíli začne vo svojom vnútri cítiť niečo, čo ani nedokáže popísať. Má pocit, akoby nebol celý. Čosi mu chýba, ale nevie čo. Na jeho tvári vidieť nepokoj a zmätok. Nerozumie tomu. Jeho radosť sa pomaly vytráca. Má chuť byť sám. Sadne si pod korunu nádherného stromu a premýšľa, čo sa s ním deje. Čo nasledovalo, už vieme.
Z Adamovej reakcie je zrejmé, že jeho srdce naraz naplnil vrúcny cit – láska. Je to zvláštne. V určitom veku sa v každom z nás, ak sme zdraví, prebudí túžba po „druhej polovičke“. Objaví sa rovnaký pocit, aký prežíval Adam. A trvá tak dlho, kým našu prázdnotu nezaplní náš životný partner.
Naše vnútro pociťuje ešte jeden druh túžby – po Stvoriteľovi. Naplniť ho môže len osobný, dôverný a vrúcny vzťah s ním.

Bože, ďakujem Ti za dar manželstva. Ty sám si ho prirovnal ku vzťahu medzi Tebou a človekom. Pomôž mi udržiavať moju vrelú lásku nielen k manželke, ale aj k Tebe, môjmu Stvoriteľovi, Spasiteľovi a jedinému Pánovi.

Vlastimil Fürst st.