Telesné cvičenie je totiž málo užitočné, ale zbožnosť je užitočná na všetko, lebo má prisľúbenie pre terajší aj budúci život. Prvý list Timotejovi 4,8

Každý, kto niekedy bojoval s nadváhou, vie, aké dôležité je cvičenie. Podobnú dôležitosť mu pripisovali aj v helénskej kultúre, kde sa do popredia dostal kult krásneho tela. Aj vďaka tomu sa dnes môžeme kochať pohľadom na nádhernégrécke sochy.
Apoštol Pavol úmyselne na príklade cvičenia ukazuje, aká dôležitá je pre človeka zbožnosť. Môže sa nám zdať, že cvičenie nie je práve dobrým príkladom zbožnosti. V našich predstavách zbožní ľudia sedia a čítajú Bibliu, prípadne kľačia a modlia sa.
Pavol sa pri chápaní zbožnosti neinšpiroval sakrálnymi obrazmi, ale vtedajším významom slova eusebeia. Popri zbožnosti a pobožnosti má toto slovo aj význam plnenia si svojich povinností. O zbožnosti teda hovoríme vtedy, keď robíme, čo robiť máme.
Kedysi nám náš učiteľ definoval správneho študenta ako toho, kto sa učí, aj keď nemusí. Pravá zbožnosť teda tkvie v tom, že s Bohom spolupracujeme a prijímame povinnosti, ktoré nám dal ako nevyhnutné na náš duchovný rast. A tak ako nie je možné cvičiť a nehýbať sa, nemožno ani byť zbožným a zároveň neprijať nové povinnosti.

Pane Ježišu, nauč ma, prosím, pravej zbožnosti. Pomôž mi prijať do svojho života, čo žiadaš, a daj mi radosť z plnenia povinností.

Jiří Pavlán