Samuel však povedal: Vari si Hospodin obľúbil viac spaľované obety a obety s hostinou ako poslušnosť vlastnému slovu? Poslušnosť je lepšia než obeta, poddajnosť lepšia než tuk baranov. Prvá Samuelova kniha 15,22

Istý muž zbohatol predajom nenáročných domácich maznáčikov – obyčajných kameňov. Súčasťou zásielky bol i tridsaťdvastránkový návod na ich „chov“. Záujemcovia o týchto miláčikov síce nemohli podľa neho očakávať od kameňa splnenie povelov „poď sem“ či „podaj labku“. Kameň však plnil povely ako „čakaj“ alebo „zostaň na mieste“. A dal sa aj cvičiť. Začať sa malo povelom „urob mŕtveho“. Kamene vraj majú tento trik v takej obľube, že ho nacvičujú samy od seba, aj keď sa človek nepozerá. Nie je neobvyklé, že po vstupe do miestnosti vidí svojho domáceho maznáčika práve v tejto polohe…
Možno ste sa pri predstave cvičeného kameňa, ktorý počúva povely, zasmiali, ale aj my ľudia sme mu v niečom podobní. Radi počúvame, čo sa nám práve chce, a nerobí nám problém urobiť to. Pravá poslušnosť sa však ukáže vtedy, keď máme spraviť niečo, s čím vnútorne nesúhlasíme.
Pretože sme hriešnici, je veľmi pravdepodobné, či skôr isté, že s Bohom budeme polemizovať a často s ním aj nesúhlasiť. Pravá poslušnosť je teda výzvou, s ktorou sa stretávame od detstva až do neskorej dospelosti a ktorá vyjadruje silu nášho vzťahu a dôvery k Bohu.

Pane, chcem sa naučiť poslušnosti, aj keď viem, že to môže byť bolestivé.

Jiří Pavlán