Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti! Evanjelium podľa Jána 1,47

Natanaelov brat Filip sa stretol s Ježišom. Pretože uveril, že Ježiš je Kristus, uteká za svojím bratom a hneď mu všetko začerstva vyrozpráva. Keď povie, že Ježiš je z Nazareta, Natanael namietne: „Z Nazareta? Čo odtiaľ môže byť dobré?“(Ján 1,46) Nakoniec sa nechá prehovoriť a ide sa presvedčiť. Ježiš sa na neho pozrie, povie pár viet a mladík má ihneď jasno. Je to Mesiáš.
Kedysi som počul, že Filipov brat je príkladom úprimnosti.
Nesúhlasím s tým. Natanael nebol úprimný, skôr neokrôchaný. Jeho slová mohli Ježiša uraziť.
Úprimnosť je umenie hovoriť pravdu, aby človeku neublížila, neurážala ho ani nezmalomyseľnela. Ide o schopnosť, ktorú nám v plnej miere môže dať len Ježiš. Je dobre, že sa neuráža, keď z našich úst niekedy vyjde dačo neokrôchané.
Ježiš Natanaela neodsúdil ani nezapudil. Vzal ho medzi svojich učeníkov. Dovolil mu, aby sledoval prácu svojho Majstra a učil sa od neho, ako vyzerá skutočná úprimnosť.

Pane Ježišu, Ty vieš, ako často niečo poviem a nedomyslím, že tým môžem ublížiť. Chráň dnes, prosím, moje ústa. Chcem byť úprimný. Chcem, aby moje slová radšej hojili, než niekoho zranili. Vďaka, že mi v tom pomôžeš.

Vlastimil Fürst st.