Vtedy Ježiš povedal: Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? Evanjelium podľa Lukáša 17,17

Ježiš v tomto príbehu zázračne uzdravuje desiatich malomocných. Určite majú veľkú radosť a vo svojom srdci možno aj prejavujú vďačnosť, ale s poďakovaním sa k Ježišovi vracia len jeden.
V duchu som si už mnohokrát povedala: „Ten môj manžel je ale šikovný, opravil práčku, zapojil luster…“ Nepovedala som mu však nič a nepochválila ho. Je to škoda, pretože zatiaľ nevie čítať moje myšlienky, a keď nevyslovím slová chvály, nedozvie sa, že si vážim, čo urobil.
Poďakovať učíme už malé deti. Je to otázka slušnosti, ale nielen tej.
Keď sa obzrieme do minulosti a hľadáme, za čo sme Bohu vďační, za čo môžeme ďakovať, uvedomujeme si, čo všetko sme dostali darom. Ježiš nepotrebuje naše slová chvály. Sú však veľmi dôležité pre nás. On nás pozná, vie, čo je v nás. Uvedomenie si jeho pomoci posilňuje našu vieru, dôveru v neho. Vďaka tomu sa môžeme s nádejou pozerať aj do budúcnosti. Tak ako bol Boh s nami v minulosti, bude s nami aj v najbližších dňoch.

Bože, ďakujem Ti za všetky dary, ktorými ma obklopuješ. Za dar života, za rodičov, deti, za dobré vzťahy. Uvedomujem si, že to nie je samozrejmosť.

Bohumila Fürstová