… zakorenení a v ňom budovaní v pevnej viere, ako ste sa naučili; rozhojňujte sa vo vzdávaní vďaky. List Kolosanom 2,7

Našim priateľom sa narodilo dievčatko s Patauovým syndrómom. O tom, že sa nenarodí zdravé, vedeli rodičia už v čase tehotenstva. Hoci lekári ich navádzali na ukončenie tehotenstva, brali svoje dieťatko ako Boží dar, ktorý prijmú z Božej ruky. Ich dôvera v Boha bola úžasná, modlitby vytrvalé a očakávania veľké. Alžbetka (Bohu zasvätená) sa narodila s lekárskou prognózou, ktorá jej dávala približne dva mesiace života.
Každý jeden deň jej života bol naplnený ohromnou starostlivosťou a predovšetkým láskou rodičov aj ostatných blízkych. Napriek únave prežívali všetky chvíle ako dar, ktorý im bol spoločne daný. Úžasná viera a láska rodičov bola svedectvom pre mnohých ľudí, nielen priateľov a kolegov, ale aj zdravotnícky personál v rôznych zariadeniach vrátane mobilného hospicu, vďaka ktorému sa mohli o svoje dievčatko starať doma.
Alžbetka sa dožila takmer pol roka. Postoj rodičov vyjadruje smútočné oznámenie: „Nechceme ľutovať, že nám odišla, ale byť vďační, že k nám prišla.“
Vďačnosť je dar, ktorý nám pomáha prekonať ťažkosti života na planéte narušenej hriechom.

Pane, prosím, pomôž mi prijímať s vďačnosťou všetko, čo na mňa dopustíš a čím mi dovolíš prejsť.

Marcela Fürstová