Keď vojdete do krajiny a budete sadiť rôzne ovocné stromy, pokladajte ich za neobrezané. Ich ovocie bude pre vás tri roky ako neobrezané, nesmie sa teda jesť. Na štvrtý rok všetko ich ovocie bude patriť Hospodinovi ako posvätná obeta chvály. V piatom roku smiete jesť ich ovocie, aby vám i naďalej prinášali hojnú úrodu. Ja som Hospodin, váš Boh. Tretia Mojžišova kniha 19,23-25

Medzi zákonmi, ktoré dostal Mojžiš od Hospodina, nachádzame aj toto zvláštne ustanovenie.
Na záhradníckej škole ma učili, ako sa pestujú stromy, a to mi pomohlo pochopiť, že Pán Boh sa vyzná. Ak chceme vypestovať ovocný strom, prvé tri roky musíme skutočne zabudnúť na ovocie a venovať sa pestovaniu korunky. Štvrtý rok sa možno už podarí malá ochutnávka, ale pravá úroda príde až neskôr.
Tento zákon sa môže nazvať aj zákonom o vďačnosti. Pán Boh učil svoj ľud, že prvotinu z ovocia, úrody z poľa, aj zo stáda majú priniesť do chrámu, a vyjadriť tak vďačnosť Bohu – darcovi úrody a požehnania.
V čase, keď už len málokto z nás sadí a s napätím očakáva, aká bude úroda, nadobúdame dojem, že požehnanie sa rodí v Tescu, alebo ak nie je akcia práve tam, tak potom bude určite v Kauflande alebo Lidli. Že úroda je dar od Hospodina, za ktorý sa patrí poďakovať, nás ani nenapadne. Premýšľajme, čo všetko každý deň dostávame od Boha, aké mimoriadne požehnanie, a nezabudnime mu vyjadriť svoju vďačnosť.

Pane, odpusť, že mnohé z Tvojich darov berieme už ako samozrejmosť. Naplň naše srdcia vďačnosťou za úrodu, ktorou žehnáš túto zem a každý deň nás sýtiš.

Stanislav Bielik