Veľmi vám dôverujem, veľa sa vami chválim, takže som naplnený útechou a pri všetkom našom súžení prekypujem radosťou. Druhý list Korinťanom 7,4

Hrdosť je vlastnosť, ktorá sa nedefinuje ľahko. Pre mnohých je to vedomie vlastnej hodnoty, hrdý človek je nezlomný a presvedčený. Hrdý však môže aj odmietnuť ponúkanú pomoc, cítiť sa nadradene, a niekedy sa pod pojmom hrdosťmôže skrývať aj pýcha. Zaujímavé je, že od slova hrdý pochádza aj podstatné meno hrdina. Vidíme teda, koľko charakteristík hrdosť môže mať.
Apoštol Pavol chváli veriacich v Korinte a prejavuje im svoju dôveru. V súvislosti s tým hovorí, že sa nimi „chváli“, teda je na nich hrdý. Zatiaľ čo ľudia sa chvália predovšetkým svojimi výkonmi alebo slávnymi známymi, apoštol Pavol je hrdý na Ježiša Krista – „chválim sa… v Ježišovi Kristovi“ (Rim 15,17). Pavol sa nechváli svojimi činmi, ale poukazuje na pokrok iných vo viere. Práve zameranie na Boha a na druhých dáva hrdosti a chvále pozitívny náboj.
Máme tu krásny príklad, ako Kristov prístup nemení len ľudí, ale aj význam vlastností. Výraz, ktorý označuje skôr pýchu a povýšenosť, sa vďaka Pavlovi stáva niečím, čo ľudí motivuje, povzbudzuje a vedie ku Kristovi. A o takú hrdosť sa treba usilovať.

Pane Ježišu, chcem byť hrdý nie na seba, ale na Teba a na druhých. Pomôž mi, aby som neposilňoval svoje ja, ale aby som videl a radoval sa z toho, čo robíš a ako sa prejavuješ v živote druhých.

Jiří Pavlán