Malomocní prišli na okraj tábora. Vnikli do jedného stanu, najedli sa a napili. Vyniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli si to skryť. Opätovne vnikli do ďalšieho stanu, vyniesli odtiaľ veci a šli si to skryť. Vzájomne si pritom vyčítali: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrej zvesti, a my mlčíme. Ak budeme vyčkávať až do ranného svitu, obvinia nás. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu. Druhá kniha kráľov 7,8-9

Meč sýrskeho kráľa dopadol tvrdo na Izrael. Taký hlad nikto nepamätal. Samária bola pred vymretím. Prorok Elizeus priniesol Božie posolstvo: „Na druhý deň bude jedla nazvyš!“ Bola to úžasná správa, ktorej však, prirodzene, nikto neveril.
Štyria malomocní od brány Samárie sa vydali do nepriateľského tábora v ústrety rýchlejšej smrti. Netušili, že Boh zahnal nepriateľov, a preto mohli prežívať očarenie sýtosťou. Z toho slastného pocitu ich však prebudilo svedomie. Obzreli sa a uvideli hladné mesto. V tú chvíľu ich naplnila ohľaduplnosť voči umierajúcim. Šli presvedčiť kráľa, že Boží služobník hovoril pravdu. Proroctvo sa naplnilo.
Ohľaduplnosť má mnoho podôb: bohatých voči chudobným, mužov voči ženám, detí voči rodičom a naopak, počujúcich voči hluchým, vzdelaných voči nevzdelaným, zručných voči tým, čo sa snažia…

Pane Ježišu, ďakujem za všetkých ľudí, ktorí sa dokážu správať k ostatným ohľaduplne. Ďakujem, že ich stretávam vo svojom živote, a prosím, daj, nech aj ja viem byť pre druhých takýmto človekom.

Marcela Fürstová