Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Hospodinovi: Ja som zhrešil a sám som sa previnil. Čo však vykonalo toto stádo? Prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a moju rodinu. Druhá Samuelova kniha 24,17

Ako často čestne, otvorene a poctivo priznám svoju chybu? Vždy za „to“ môže ten druhý, okolnosti… Nerada uznávam (ani sama pred sebou), že by to mohla byť moja vina.
Margarétka s Jánom hrali pexeso. Ona vyhrávala a on za nič na svete nechcel prehrať. Bol v pokušení podvádzať. Uložil kartičky tak, aby vedel, ktoré má obrátiť. Margarétka si to nevšimla, a tak sa mu podarilo vyhrať. Mal radosť, ale nie takú, ako keby výhra bola „naozajstná“. Predsa len ho trápilo svedomie.
Kráľ Dávid, ktorý sa vždy spoliehal na svojho Boha, dáva
spočítať všetkých bojaschopných mužov. Akoby tým hovoril, že dokáže zvíťaziť aj nad silným vojskom.
Boh na to reaguje, prichádza morová rana, Dávidovi bojovníci umierajú jeden za druhým aj bez boja. Dávid uznáva svoju chybu a vyznáva ju Pánovi. Ten mu radí, čo má robiť.
Má sa čestne postaviť k problému, vyznať svoj hriech, svoje previnenie a poprosiť o odpustenie. Nie je to ľahké. Konať férovo, na rovinu, bez manipulácie…

Bože, daj mi silu, aby som sa správala čestne. Ty si čestný vždy a vo všetkom, čo robíš. Nauč to aj mňa, prosím.

Bohumila Fürstová