Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: Ľahni si ku mne! On však odoprel a žene svojho pána povedal: Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne. V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?! Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou. Prvá Mojžišova kniha 39,7-10

Mnohokrát som počul, že sa vypláca čestné a priame počínanie. Čo si asi myslel mladý Jozef, keď ho jeho pán poslal do väzenia? Zachoval sa voči nemu férovo, a teraz…
Ak premýšľam o tom, čo je to čestnosť a kam často vedie, Jozef je pre mňa ideálnym príkladom. Z hľadiska okamžitého prospechu by urobil lepšie, keby manželke svojho pána vyhovel. Lenže raz by sa to prezradilo a potom by už jeho pán nebol taký zhovievavý. Ak sa na Jozefovo počínanie pozrieme z nadhľadu, musíme uznať, že sa mu to nakoniec vyplatilo. Boh vedel, prečo dovolil bratom, aby ho predali ako otroka práve do Egypta. Vedel vopred aj to, že raz príde hlad a Jozef bude vďaka tvrdej škole života pripravený na úlohu, ktorú by bez nej nezvládol.
A ako je to so mnou? Na akú úlohu ma Boh pripravuje?

Pane Ježišu, ďakujem Ti za Jozefov príklad. Pomôž aj mne, aby som dokázal konať čestne, aj keď to niekedy bolí.

Vlastimil Fürst st.