Pokorní sa dosýta najedia. Tí, čo hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech navždy žijú vaše srdcia! Žalmy 22,27

„Mnohí nechápu pokánie, preto neprijímajú ani pomoc, ktorú im Kristus ponúka. Domnievajú sa, že najskôr musia prežiť pokánie a až potom môžu prísť k Ježišovi Kristovi. Myslia si, že pokánie pripravuje pôdu na to, aby im Boh mohol odpustiť hriechy.
Je pravda, že človek musí prežiť pokánie, aby mu Boh mohol odpustiť. Len vtedy, keď pocíti skutočnú ľútosť nad svojím nesprávnym počínaním, pochopí, že potrebuje záchrancu. Musí však čakať dovtedy, kým neprežije pokánie, aby mohol prísť k Ježišovi Kristovi? Môže potreba pokánia odvádzať hriešneho človeka od Spasiteľa?
Biblia nikde nepíše, že hriešny človek musí najskôr prežiť pokánie a až potom môže prijať pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť.“ (Mat 11,28) Práve Kristova milosť a jeho moc vedie k úprimnému pokániu.
My, hriešni ľudia, sa musíme najskôr zoznámiť so Spasiteľom, ktorý zomrel za viny celého sveta. Keď si uvedomíme, ako Boží Syn trpel na kríži, začneme chápať Boží plán, pomocou ktorého sa nás snaží zachrániť. Božia dobrota nás povedie k pokániu.“

Ellen G. Whiteová: Cesta k vnitřnímu pokoji, str. 27 – 28

Pane, keď si predstavím, čo všetko si pre mňa vytrpel, mám potrebu v pokore Ťa chváliť a velebiť Tvoje meno.

Vlastimil Fürst st.