Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. Evanjelium podľa Matúša 5,39-41

Pokora dnes nie je veľmi populárna. Svet patrí tým, ktorí majú široké lakte. Nikomu sa už neodporúča sedávať v kúte.
Ježiš Kristus viedol svojich nasledovníkov inak. Nabáda ich, aby sa od neho učili pokore i tichosti, a sám ide príkladom.
Za jeho čias žili Židia pod nadvládou Ríma. Aj keď nemuseli bojovať v armáde, mali voči okupantom svoje povinnosti. Museli napríklad jednu míľu nosiť rímskym vojakom ich náklad. Čo si asi pomyslel vojak, keď „nosič“ po jednej míli neodhodil bremeno s nadávkami, ale šiel v tichosti, hádam aj s úsmevom ďalšiu míľu? Možno sa spýtal: „Človeče, čo to robíš? Prečo sa nesprávaš ako ostatní? Vari nevieš, kto som?“
Pokorné správanie otvára priestor svedectvu o Bohu – nebeskom Otcovi, ktorého dieťaťom som a ktorý miluje mňa aj každého človeka, čo sa kedy narodil na tejto zemi.

Mocný Bože, ďakujem za úžasnú pokoru, s ktorou si prišiel na túto zem. Nechal si sa potupovať, zajať aj ukrižovať, aby som pochopila, ako veľmi ma miluješ. V porovnaní s Tebou nie som nič. Ty si mi dal hodnotu. Vďaka Tvojej obeti patrím do Tvojho kráľovstva. Daj mi, prosím, pokoru, nech môžem byť Tvojím svedkom.

Marcela Fürstová