To všetko som múdro preskúmal a povedal som: Chcem získať múdrosť! – ale ona bola odo mňa vzdialená. Kazateľ 7,23

Vždy som si vážil múdrych ľudí. Som rád, že som ich mohol stretávať v každom období môjho života.
Pravdou zostáva, že títo ľudia to nie vždy mali jednoduché. Niečo azda napovie výrok talianskej herečky Sophie Lorenovej, jednej z najkrajších žien 20. storočia: „Krásne ženy majú u mužov vždy väčší úspech ako ženy múdre. Len veľmi málo mužov je totiž slepých, ale zato veľa hlúpych.“
Jej výrok je možno trochu jednostranný, a tak si dovolím trochu hájiť nás mužov. Jan Werich povedal: „Po múdrej žene je núdza. Napokon aj po múdrom mužovi.“
Vyzerá to, akoby sa múdri ľudia stávali ohrozeným druhom. Dokonca aj múdry Šalamún priznáva, že v istej životnej etape sa mu múdrosť začala vzďaľovať. Bolo to v čase, keď všetko hodnotil vlastnou múdrosťou. Vlastne si z nej urobilmodlu a veril, že Boha už nebude potrebovať.
Rovnakú chybu robí dnes aj ľudstvo. Stavia vedu nad Boha. Výsledky tohto kultu môžeme vidieť všade okolo seba. Z vedy, ktorá nám mala slúžiť, sa stal objekt uctievania.

Bože, Stvoriteľ neba a zeme, si úžasne múdry. Lenže veda dnes dokáže tiež veľa. Toľko, až mám niekedy chuť sňať pred ňou klobúk. Pomôž mi, aby som sa radšej klaňal Tebe, pretože skutočne múdry človek vie, koho má uctievať.

Vlastimil Fürst st.