Ale Jákob povedal: Predaj mi najprv prvorodenstvo. Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo?… Potom dal Jákob Ézavovi chleba a misu šošovice; ten sa najedol a napil. Potom vstal a odišiel. Tak pohrdol Ézav prvorodenstvom. Prvá Mojžišova kniha 25,31-32.34 (SEvP)

Ézav sa vrátil z neúspešného lovu hladný ako šakal. Jeho brat práve dovaril šošovicu. Poznám výborný recept s červenou šošovicou, preto si viem predstaviť, ako Ézav zavetril tú lahodnú vôňu a neovládol svoju chuť.
Keď čítame tento príbeh, pripadá nám zrejme absurdné, ako mohol Ézav vymeniť status prvorodeného syna za jedno teplé jedlo. Veď mohol ísť o stan ďalej a požiadať o jedlo buď svoju matku, alebo hockoho iného, a hlad by utíšil.
Nesprávame sa často podobne aj my? Napríklad v našej rodine sa z generácie na generáciu odovzdáva obezita. Ani ja k nej nemám ďaleko, napriek tomu rád jem.
Sme schopní ovládať sa lepšie ako Ézav? A čo napríklad dnes také obľúbené počítače? Dokážeme ich dobre využívať alebo sa od nich stávame závislí?

Pane Ježišu, Ty si vedel, že Ťa čaká niečo, čomu by sa každý človek, keby mohol, vyhol. Napriek tomu si to pre nás urobil. Pomáhaj nám, nech tiež dokážeme prekonať strach, odpor alebo lenivosť a robíme to, čo je dobré.

Vlastimil Fürst ml.