Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Evanjelium podľa Matúša 11,29

Máme na seba vziať svoje jarmo. Každý máme svoj „kríž“ iný. Môže sa nám zdať, že druhí ho majú ľahší, a možno by sme si ho radi s nimi vymenili. Lenže to nie je možné. Preto sa so svojím „osudom“ musíme naučiť žiť. Ježiš radí, aby sme sa učili od neho.
Ježišova tichosť nespočíva v neprítomnosti slov. Je jeho podstatou, prepojenou láskou, pokorou i trpezlivosťou.
Často sa s manželom prechádzame pod večernou oblohou. Držíme sa za ruky. Niekedy sa delíme o svoje zážitky z prežitého dňa, inokedy mlčíme a je nám spolu dobre. Obaja sme šťastní, pretože aj bez slov cítime lásku a spolupatričnosť.
Občas však máme aj takzvanú tichú domácnosť. Nehovoríme spolu veľa, len to najnutnejšie. Nemáme chuť deliť sa o svoje pocity a vo svojom vnútri riešime problém. Také ticho nebýva pokojné, naopak, pôsobí vo vnútri nepokoj a v srdci bolesť.
Budujme dobré vzťahy – s Bohom, so svojimi blízkymi i s okolím. Naplní nás tichosť, pokoj aj vyrovnanosť a budeme skutočne šťastní.

Bože, Ty si Stvoriteľ všetkého. Stvoril si aj človeka s potrebou deliť sa, cítiť radosť, pokoj… Pomáhaj mi, prosím, aby som aj ja mala tiché a pokorné srdce, ktoré nikomu neubližuje a vytvára okolo seba pokoj.

Bohumila Fürstová