Pánov služobník sa však nesmie púšťať do sporov, ale má byť láskavý ku všetkým, schopný učiť a trpezlivý v znášaní zla. Musí vedieť vľúdne karhať protivníkov; možno im raz Boh dá konať pokánie, aby poznali pravdu a unikli z diablovho osídla… Druhý list Timotejovi 2,24-26

Tichosť už poznáme z Ježišovho kázania na hore. Niekedy sa nám však ťažšie definuje, čo sa za týmto slovom skrýva. Je tichosť vlastnosťou ľudí, ktorí nie sú hluční, hovoria potichu alebo nehovoria vôbec? Obzor mi rozšíril grécko-slovenský slovník, ktorý definuje grécke slovo prautés takto: jemný, tichý, zdvorilý, nenápadný, skromný.
Je zaujímavé, že apoštol Pavol povzbudzuje Timoteja, aby túto vlastnosť používal práve voči svojim odporcom. Z Pavlových slov je zrejmé, že Timotejovi odporcovia neboli v práve ani neprinášali nič dobrého. Možno bol Timotej v pokušení použiť voči protivníkom nepekné metódy, ktorým bol určite vystavený. Ale Pavol mu dáva rady, ktoré môžeme pri názorových treniciach použiť aj my. To, že si niekto myslí niečo iné, dokonca to, čo my považujeme za hlúposť či blud, nám podľa neho nedáva najmenšie právo správať sa k nemu nezdvorilo, hrubo a z pozície toho, kto má pravdu.
Dôvodom našej láskavosti, pokory a tichosti voči našim protivníkom nie je len pocit vnútornej prevahy, ale predovšetkým záujem o to, aby sa Boží Duch dotkol týchto ľudí a oni mohli byť zachránení.

Pane, som rád, že ku mne pristupuješ láskavo a s pokorou, aj keď máš pravdu. Uč ma tomuto prístupu k druhým.

Jiří Pavlán