Keby ti povedal: Nechcem odísť od teba, pretože si obľúbil teba i tvoj dom, lebo mu bolo dobre u teba, vezmi šidlo, prepichni mu ucho opreté o dvere a on ti zostane navždy otrokom. Piata Mojžišova kniha 15,16-17

Nie všetci otroci mali neznesiteľne krutý život. Robili síce len za stravu a bývanie, ale ak mali všetko potrebné na život, čo viac si mohli priať? Svojho pána si natoľko obľúbili, že už nikdy od neho nechceli odísť. Postavili sa k dverám s prianím, aby ich pán symbolicky pripichol k svojmu domu. Tým sa zaviazal, že ich už nikdy nepredá nikomu inému a že budú môcť navždy žiť v jeho dome. Verný otrok sa tak stal členom domácnosti a mal istotu vo vernom pánovi.
V našej modernej dobe sa hráme na slobodu. Väčšina z nás však robí len na bývanie a stravu. A keď náhodou zarobíme viac, hneď si berieme väčšiu hypotéku, aby sme zase najbližších tridsať rokov mohli splácať ďalšie bývanie a stravu. Chválime sa slobodou, ale v skutočnosti sme zotročili sami seba. Akému pánovi to vlastne slúžime?
Boh, ktorý sa o nás stará, chce byť naším Pánom. Nenúka viac než bývanie a stravu, avšak so svojím požehnaním. Bude nám to stačiť? Necháme sa navždy pripichnúť k Božiemu domu? Alebo by sme radšej utiekli a starali sa sami o seba? Uvažujme, či to, čo ponúka náš Pán, stojí za to.

Pane, spoznali sme, že pri Tebe nám je najlepšie. Nechceli by sme od Teba utekať za inými pánmi. Ďakujeme, že si ochotný prijať nás do svojho domu nie ako otrokov, ale ako členov rodiny.

Stanislav Bielik