Veď či niekto dúfa v to, čo vidí? Ak však dúfame v to, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. List Rimanom 8,24-25

Stúpenci Millerovho hnutia, z ktorého zostatkov neskôr vznikli adventisti siedmeho dňa, hlásali blízkosť Božieho príchodu. Dokonca aj spočítali, kedy presne má k príchodu dôjsť. Ľudia predávali svoj majetok a nadšene očakávali Boží príchod.
Na ich sklamanie sa tak nestalo a mnohí potom nevydržali výsmech ostatných a zriekli sa viery v Boží príchod alebo aj v Boha samého. Nadšenie, s ktorým očakávali blížiace sa udalosti, ich postupne vyčerpalo finančne i duchovne.
Boh nám dal veľa zasľúbení. Niektoré možno prežívame tu a teraz. Na splnenie niektorých možno nedôjde do konca nášho života tu na zemi. Nie je pre nás ľahké prijať to, pretože by sme si to priali, a pokiaľ možno hneď.
Keď deti idú s rodičmi autom a práve nespia, každú chvíľu sa pýtajú: „Otec, už tam budeme?“ Nedokážu pochopiť, že cesta zoberie nejaký čas, nedá sa uponáhľať a hodina vlastne netrvá až tak dlho. Cieľ je stále v nedohľadne a dieťa je netrpezlivé. Pripadá mi, že my veriaci sa často správame veľmi podobne.

Bože, môj nebeský Otec, dávaj mi trpezlivosť. Keď sa Ťa pýtam, či tam už budeme, pomôž, nech dokážem prijať Tvoju odpoveď.

Vlastimil Fürst ml.