Jitro sa tešil zo všetkého dobrého, čo Hospodin urobil pre Izrael, keď ho vyslobodil z područia Egypťanov. Druhá Mojžišova kniha 18,9

Radosť prežívame väčšinou ako pocit, ktorý prichádza potom, čo sa nám niečo podarilo, keď sme v pohode a nie sme konfrontovaní s problémami. Je to krásna emócia a možno by sme si priali mať ju stále.
Istý psychiater však vyhlásil, že normálny človek je schopný intenzívne sa radovať maximálne desať minút. Ľudia, ktorí to vydržia celý deň, sú vraj umiestnení v psychiatrických klinikách. A možno sme si aj sami všimli, že po veľkej radosti prichádza útlm. Hormóny šťastia sa z nás vyplavia a chvíľu trvá, než dosiahnu svoju zvyčajnú hladinu.
Biblické poňatie radosti predstavuje skôr vnútornú radosť, ktorá pramení z istoty a presvedčenia, že Boh je schopný z nás ľudí dopúšťajúcich sa chýb urobiť ľudí milujúcich. Nie je to len „večný“ úsmev. Je to radosť, ktorá sa nezameriava na seba.
Mojžišov svokor Jitro má radosť z toho, že Pán sa zastal druhých. A je to radosť, ktorá nie je závislá od okolnosti, či sa nám práve darí. Pretože aj keď sa nám nedarí, môžeme sa radovať z toho, čo Boh urobil pre druhých. Dobroprajná radosť je navyše nádherným liekom proti závisti.

Pane, pomôž mi, prosím, radovať sa nielen z vecí, ktoré sú pozitívne pre mňa, ale aj v tom, aby sa moja radosť rozrástla o všetko pozitívne, čo robíš pre ľudí okolo.

Jiří Pavlán