Kto má dar napomínania, nech napomína. Kto dáva, nech dáva úprimne. Kto je predstavený, nech koná horlivo. Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí s radosťou. List Rimanom 12,8

Možno sa niekomu bude zdať, že na danú tému som nezvolila správny text. Vybraný verš je z perikopy, ktorá hovorí o spoločenstve veriacich ako o jednom tele s množstvom údov. Navzájom k sebe patria a každý bol požehnaný rôznym darom.
Neviem si predstaviť, že niekto dokáže slúžiť týmito darmi bez lásky. Veď láska je nám daná.
Už pred viac ako tridsiatimi tromi rokmi zaznela na našom svadobnom obrade báseň, ktorej slová si často pripomínam:
… ja však viem,
že pravá láska nie je na predaj.
Láska je dar a nerozdáva sa
za vlahých teplých večerov a nocí.
Pravá láska sa dáva, keď som chorý,
keď mi neznie v ozvene vďaka,
keď sa mi ani do spevu nechce
a namiesto neho utečú
z úst slová, ktoré bolia…
Ja však vám chcem
dnes len jednu radu dať
– láska, to nie je iba brať.
Láska sa musí rozdávať.

Štedrý Bože, neodoprel si mi ten vzácny poklad, ktorým je láska. Daj mi túžbu rozdávať rovnako ako brať. Pretože len tak môžem prežívať pravú lásku, len tak môžem byť šťastná.

Marcela Fürstová